Úvod

Mníchova Lehota vznikla na starej strategickej a obchodnej ceste, vedúcej z Moravy a zo stredného Považia na Nitru a do stredoslovenských banských miest. O počiatkoch Mníchovej Lehoty sa zachovalo málo písomných prameňov. Za prvú a najstaršiu písomnú zmienku sa považuje údaj v darovacej listine kráľa Belu IV. z roku 1269, v ktorej sa spomína „terra episcopi nitriensis“ (zem nitrianskeho biskupa) pri ohraničení územia Višňovca (v chotári dnešného Trenčianskeho Jastrabia). Zdá sa však, že toto pomenovanie patrí Kostolným Miticiam (časť Trenčianskych Mitíc). Vzhľadom na strategickú polohu Mníchovej Lehoty tu už oddávna pravdepodobne existovalo aspoň strážne stanovisko, z ktorého hlásili pohyb v priesmyku na trenčiansku hradnú skalu. Poukazujú na to zachovalé chotárne názvy Stráže a Zadné Stráže v priestore dnešnej základnej školy. Na hornom konci obce, na strategicky výhodnej polohe – na vrchole strmého svahu nad cestou, priamo oproti Strážam – sa nachádza kopec Kostelec. Podľa starobylého ľudového podania tam kedysi stál kláštor s kostolom. V kanonickej vizitácii nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma z roku 1829 sa spomínajú aj viditeľné zrúcaniny na Kostelci.

V obecnej kronike sa spomína, že tam robotníci pri kopaní hliny našli ľudské kosti. Podľa kňaza a historika Jozefa Kútnika boli prvými kolonizátormi územia Mníchovej Lehoty benediktíni z kláštora svätého Hypolita na Zobore. Po roku 1200 patril kláštor zrejme rytierskemu mníšskemu rádu johanitov, ktorí ochraňovali dôležité cesty, budovali útulky pre pocestných a vyberali mýto. Kláštor s osadou zanikli pravdepodobne počas tatárskeho vpádu v roku 1241.

Pokračovať ďalej...