Kultúra

Kultúra - história a súčasnosť

Ako snáď všade na Slovensku, aj v Mníchovej Lehote v období medzi dvoma vojnami ležala starosť o šírenie kultúry a osvety medzi ľudom v prevažnej miere na pleciach miestnych učiteľov. Títo zakladali a viedli obecné knižnice, šírili tlač, písali obecné kroniky, nacvičovali ochotnícke divadlá, starali sa o zachovávanie a udržiavanie folklórnych tradícií, a tak sa všemožne usilovali o kultúrne a morálne povznesenie obyvateľstva.

V našej obci to bola úloha preťažká. Dedina bola malá a chudobná, pre osvetovú prácu nebolo najzákladnejších priestorov, ani materiálneho zabezpečenia. Napriek tomu bola však kultúrna a osvetová činnosť na tie časy nesmierne bohatá.

Hlbokú tradíciu si vybudovalo ochotnícke divadlo. Bez vyhovujúcich priestorov, finančnej podpory, bez skúseností hereckých i režisérskych, len vlastným nadšením a húževnatou prácou sa naši ochotníci zaradili na popredné miesto v okrese. Zakladateľmi ochotníckeho divadla v Mníchovej Lehote boli dvaja mladí nadšenci - Janko Balaj - Bartoš a Štefan Červeňan - Štramák. Pokračovateľmi boli Valéria Remešíková, Ján Kováč, Ján Dubalaj, Dušan Dávidek, František Pavlík, Ján Pavlík, Eva Burianová a Mária Burianová. Pod ich vedením miestna mládež nacvičila veľa divadelných hier, mnohé z nich získali ocenenia na krajských aj celoštátnych súťažiach. Najcennejšou trofejou je strieborný pohár za 1. miesto v skupine A z krajskej súťaže divadelných ochotníckych súborov v Pezinku, ktorá sa konala 19. - 21.5. 1950 za hru „Ženský zákon". Zatiaľ posledný ochotnícky súbor Mníchovej Lehoty vznikol v roku 1990 a pod názvom (PA)TÁLIA ho vedie Mária Burianová.

V roku 1949 bol v obci založený Miestny odbor Matice slovenskej. Dňa 7. júla 1996 sa konalo obnovujúce valné zhromaždenie Matice slovenskej v obci, predsedom miestneho odboru sa stal Milan Šulek, tajomníčkou Janka Červeňanová a hospodárkou Mária Burianová. V súčasnosti zastáva funkciu predsedníčky MO MS Janka Červeňanová. Jeho činnosť sa po obnovení sústredila okrem iného na prácu dvoch súborov a to Detského folklórneho súboru BYSTEREC a mládežníckeho ochotníckeho súboru (PA)TÁLIA a na spoluprácu s obcou pri tvorebe Lehotského klebetníka .

Prvé číslo Lehotského klebetníka bolo vydané v decembri roku 1981. Prvú redakčnú radu tvorili: Peter Laco, vtedajší šéf Osvetovej besedy (ktorý vlastne prišiel s nápadom vydávať obecné "noviny", Ing. Ivan Hájek - vtedajší predseda SZM v obci (autor názvu „Lehotský klebetník"), Ján Brídzik (autor symbolu - vtáka Klebetníka), Ladislav Balaj a Janka Červeňanová. Tento kolektív vydal do roku 1984 spolu 5 čísel písaných „na blany" a množených na tzv. cyklostyle; kreslené vtipy a obrázky boli na blany vypichované kružidlom. Nechcenou prestávkou vo vydávaní boli roky 1985-1987. Ale už v roku 1988 z iniciatívy vtedajšieho predsedu MNV Jána Liptáka začala občasník pod názvom Lehotský spravodajca opäť vydávať. Bol písaný strojom a originál sa posielal do tlačiarní. Redakčnú radu tvorili Ján Lipták ako zodpovedný redaktor a redakčnú radu tvorili Janka Červeňanová - osvetová pracovníčka a Mária Burianová - pracovníčka MNV. V roku 1990 vytlačila jedno číslo klebetníka Drobná prevádzkareň pri MNV v Mníchovej Lehote. Po vydaní 5 čísel Lehotského spravodajcu sa občasník v r. 1992 vrátil k pôvodnému názvu Lehotský klebetník. V rokoch 1992-1996 tlačili Klebetník tlačiarne Ľudoprint a Merkantil. Dve čísla vyšli v zmenšenom vydaní vo formáte A5, čo však neuspelo najmä u starších čitateľov. Po vydaní 7 čísel Klebetníka a odchode Janky Červeňanovej a Márie Burianovej z obecného úradu prestal Klebetník opäť na nejaký čas vychádzať. V rokoch 1996 a 1997 vyšli po 1 kuse Lehotské noviny, ktoré nadviazali na tradíciu Klebetníka. Redakčnú radu tvorili predseda MS v obci Milan Šulek ako šéfredaktor, Mária Petrušková - pracovníčka OcÚ a Anna Izraelová - kronikárka obce. Ďalšie číslo vyšlo až v roku 1999, za jeho grafickú úpravu zodpovedal Marián Hrnčár ml. a rozmnožovalo sa už na obecnom úrade. V tomto roku sa do redakčnej rady vrátili Janka Červeňanová a Mária Burianová a pribudol aj nový člen Vladimír Kováč, ktorý sa po odchode Milana Šuleka stal šéfredaktorom. Od čísla 3 z roku 1999 sa občasníku opäť vrátil pôvodný názov Lehotský klebetník, pod ktorým vychádza doteraz. Od čísla v r. 1981 do r. 2006 vyšlo spolu 35 čísel ( z toho 3 dvojčísla). Čitateľsky obľúbenými anonymnými prispievateľmi boli svojho času Rypák Agresívny s manželkou Semetrikou, rod. Štabarc. Doteraz nebol zistený autor týchto príspevkov, hoci v podozrení boli mnohí. Ku chvále  autorom Klebetníka slúži napríklad aj to, že bolo vydaných i niekoľko úspešných príloh: 4 - krát telefónny zoznam obce, cestovný poriadok, recepty, strihy, otváracie hodiny prevádzok, uznesenia OZ... Od roku 1999 má Klebetník svoj štatút.

V apríli 1952 bola v obci založená Osvetová beseda. Prvý kultúrny dom dali do prevádzky v roku 1962. Osvetová beseda v ňom používala len veľkú sálu asi pre 100 ľudí a javisko. V roku 1985 po zrušení Osvetovej besedy začalo svoju činnosť v obci Miestne osvetové stredisko. Jeho prvým riaditeľom bol Peter Laco. MOS bolo zriaďovateľom malej dychovej hudby „Podhoranka".

Mníchova Lehota mala svoju dychovú hudbu mnoho rokov. Založil ju koncom deväťdesiatych rokov 19. storočia Michal Botka. Kapela mala veľmi dobrú povesť v okolí a hrávala pri rozličných príležitostiach. Obecná kronika z tej doby spomína aj „smyčcovú hudbu". Keďže starší členovia hudby nemali nasledovníkov, obe kapely zanikli. Ďalšia dychová hudba vznikla v r. 1943, avšak po vojne, keď sa osídľovalo nemecké pohraničie, veľká časť hudobníkov sa odsťahovala z obce a hudba zanikla a doposiaľ sa neobnovila.

Od r. 2001 rok čo rok v lete usporadúvajú mládežníci - folkloristi a divadelníci veľmi milú akciu „Divadelná dvojbodka" pri vodárenskej chate v Bystercoch, kde zhodnocujú svoju činnosť a samozrejme, prichádzajú si sem oddýchnuť a zabaviť sa. Za výdatnej pomoci rodičov a príbuzných pripravujú súťaže a hry pre väčších i menších.

Ako v ostatných kultúrnych oblastiach, najväčšiu zásluhu na rozvíjaní literárnej uvedomelosti našich občanov mali miestni učitelia, ktorí zabezpečovali činnosť školskej i obecnej knižnice. Počas 2. sv. vojny bola však obecná knižnica pozostávajúca z 300 zväzkov celkom zničená. Takisto z väčšej časti bola zničená aj učiteľská knižnica. O jej znovuoživenie sa zaslúžil učiteľ Jozef Veselý, ktorý získal niekoľko kníh od Spolku sv. Vojtecha, Matice slovenskej a Povereníctva školstva. Vo vedení knižnice sa vystriedalo mnoho skúsených knihovníkov, v posledných rokoch však táto úloha pripadla zamestnancom obce. Knižnica má viac ako 6400 zväzkov a 79 čitateľov, prevažne z radov školskej mládeže.

Najväčším podujatím v oblasti kultúry, na ktoré sú občania Mníchovej Lehoty hrdí, sú Okresné folklórne slávnosti. Keď v roku 1969 obec slávila 700. výročie prvej písomnej zmienky o svojej existencii, konali sa na podmienky obce veľkolepé oslavy v „Uhréch jame" - novovybudovanom prírodnom amfiteátri. Predtým bolo toto miesto iba smetiskom plným odpadu, starých nepojazdných vrakov automobilov a traktorov. Avšak jeho poloha, svahovitosť terénu, polkruhový tvar boli priam ideálne pre vybudovanie prírodného amfiteátra. Za nesmierne obetavého úsilia brigádnikov obce bez zvlášť vyčlenených finančných prostriedkov na toto dielo bolo priestranstvo vyčistené, svahy boli upravené tak, aby slúžili ako hľadisko. Svojimi podmienkami bolo mimoriadne vhodné na poriadanie podujatia takého formátu, ako sú Okresné folklórne slávnosti, a preto Odbor kultúry ONV v Trenčíne dal súhlas k tomu, aby sa počnúc druhými OFS ďalšie ročníky tohto významného podujatia konali v Mníchovej Lehote. Prvýkrát sa teda v našej obci konali v poradí druhé OFS. Bolo to v dňoch 23.- 24. júna 1973. Na slávnostiach vystúpilo s programom 9 folklórnych skupín a 3 súbory. V prvý deň slávností bolo prítomných okolo 2000 divákov, v nedeľu pre nepriazeň počasia ich počet klesol na 800. V posledných rokoch však stále klesala úroveň OFS. Preto spoluorganizátormi XXVIII. ročníka OFS boli okrem Trenčianskeho osvetového strediska a Trenčianskeho samosprávneho kraja aj Obec Mníchova Lehota a Trenčianske folklórne združenie STODOLA. Termín konania slávností bol 13.-14. júna 2008 a môžeme povedať, že tento ročník nám vyšiel podľa našich predstáv a slávnosti získavajú späť svoju niekdajšiu vynikajúcu úroveň.

V roku 1976 vznikol Zbor pre občianske záležitosti Mníchova Lehota pre vykonávanie občianskych obradov: vítanie detí do života, ceny obce, zápis bezpríspevkových darcov krvi, rozlúčka s predškolákmi a vítanie prvákov, posedenia s dôchodcami, významné životné jubileá, zlaté svadby a pod. Obrady ZPOZ majú vysokú úroveň. Predsedníčkou je riaditeľka MŠ p. Elena Lacová. Programy k jednotlivým obradom zabezpečujú deti ZŠ a MŠ, členky folklórnej skupiny a deti z DFS Bysterec.